Na stĺpovitom ovocnom strome rastú plody na hlavnom kmeni, ktorý môže dosahovať výšku až 3 -4 metre. Z kmeňa nevyrastajú žiadne veľké bočné vetvy, takže strom rastie len vo vertikálnom smere, čím si zachováva svoj primárny vzhľad rovného stĺpa. Logicky sa teda pýtame, kde presne bude na strome rásť ovocie? Faktom totiž je, že stĺpovitý stromček rodí veľa ovocia, a to jedlého ovocia normálnej veľkosti! Ovocie je po celej dĺžke kmeňa, pozdĺž stĺpa. Dodajme, že pohľad na túto spleť listov a plodov je veľmi príjemný a prekvapujúci. Stromčeky sú voľnokorenné (t.j. bez obalu zeminy alebo kvetináča).

Tak ako ovocné stromy... až na ich prerezávanie! A to nie je až taká zanedbateľná skutočnosť, keď vieme, že prerezávanie je často zložitý technický postup, ako aj zdroj problémov. Tu je to vyriešené vopred: žiadne prerezávanie. Inak, ako všetky ovocné stromy, aj stĺpovité stromy musia byť umiestnené na priamom slnečnom svetle a chránené pred silným vetrom.
- Stĺpovitá jabloň má rada hlinitú pôdu.
- Stĺpovité hrušky tiež, ale musia byť umiestnené v dostatočne hlbokej pôde, pretože ich korene rastú do väčšej hĺbky.
- Čerešňa uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu.
- Marhuľa by sa mala vysádzať do bežnej záhradnej pôdy zmiešanej s rašelinou (1:1). Zemina by mala byť suchšia a ľahšia.

Áno, stĺpovité stromy musia byť od seba vzdialené 1 meter vo všetkých smeroch.
• Na každý stĺpovitý strom vyčleňte plochu jedného štvorcového metra, aby ste sa k nemu mohli priblížiť bez rizika poškodenia krátkych plodonosných výhonkov. Preto umiestnite kmene stromov 1 m od seba do radu.
• Vyhnite sa výsadbe vo viacerých radoch vzdialených od seba 1 m. Stromy radšej zoraďte do radu na každej strane aleje širokej 1,50 až 2 m: stromy potom budú lepšie prospievať.
• Bočné výhonky by sa mali od kostrových vetiev odchyľovať len mierne, maximálne do 20 cm na každej strane.

Bezprostredne po výsadbe (rôzne v závislosti od stanovišťa) sa strom sústredí najmä na zakorenenie a prežitie. Až po tomto životne dôležitom štádiu sa začne sústreďovať na zabezpečenie svojho potomstva, teda na produkciu plodov. V závislosti od zvolenej odrody stĺpcové čerešne rodia od mája do júla. Jablone od septembra do decembra a hrušky od septembra do novembra. Marhule sa zberajú od polovice júla až do septembra. Rovnako ako ovocné stromy, pretože ide o naozajstné ovocné stromy, ktoré rodia skutočné ovocie; ako sme už spomenuli, ...! Aj keď máte len obmedzený priestor, môžete mať hneď niekoľko odrôd stĺpovitých ovocných stromov a zabezpečiť tak ich lepšie opeľovanie.

Stĺp, nazývaný aj stĺpovitý ovocný strom alebo vertikálny "kordón", je veľmi jednoduchý tvar, ktorý pozostáva z krátkeho kmeňa dlhého približne 30 cm. Pokračuje vertikálnou vetvou, ktorá dosahuje výšku 2,50 až 3 m. Z tohto konára vyrastajú po oboch stranách krátke výhonky, ktoré prinášajú plody (tzv. "coursonnes"). Keďže tieto stromy potrebujú k životu veľmi málo miesta, vysádzajú sa husto vedľa seba, takže sa na malú plochu zmestí viacero odrôd. Kombinovanie dvoch rôznych odrôd na jednom mieste pre zabezpečenie dobrého opelenia už nie je problémom! Stĺpovitý strom je možné pestovať vo veľkej nádobe a ozdobiť ním balkón alebo terasu. Kvety a plody normálnej veľkosti, ktoré rastú veľmi husto pozdĺž kmeňa, krásne ozdobia priestor. Prvé plody sa objavujú čoskoro: prvá úroda sa zbiera rok po vysadení stromu, pričom plody rastú v spodnej časti kmeňa. Fruktifikačný rez stromu (t.j. rez na zvýšenie úrody) sa robí len zriedka alebo je celkom zbytočný.

Vysadený stromček je tiež vhodné podoprieť opornou tyčou, či už je zasadený v kvetináči alebo vo voľnej pôde, kým sa dobre neprijme a nezakorení.

Stĺpovité ovocné stromy je možné samozrejme pestovať aj v črepníkoch. Na tento účel by sa mala použiť nádoba aspoň 5-krát väčšia, ako je objem črepníka so samotnou sadenicou stromu (objem nádoby cca 40l ). Rastlina pestovaná v kvetináči závisí od záhradníka v dvoch dôležitých aspektoch:
- zalievanie je potrebné priebežne monitorovať, ak je málo dažďa, treba nechať substrát medzi zalievaním vyschnúť;
- výživa je synonymom dobrej úrody ovocia, a keďže rastlina veľmi rýchlo vyčerpá živiny zo substrátu, dbajte na to, aby ste jej dodali dostatok živín pravidelným hnojením.

Stromčeky vysadené priamo na záhrade pripravíme na zimu tak, že výhony poprikrývame čečinou, vetvičkami prípadne slamou alebo netkanou textíliou. Celkovo stromčeky prikrývame, ak teploty klesnú pod - 10°C. Primárne ide vždy o korene, aby nepremrzli. Pri nedostatočnej vlhkosti (málo zrážok a snehu) a vyššej teplote môžeme občas dodať vlahu zálievkou.

Stromčeky zasadené v kvetináči na zimu pripravíme nasledujúcim spôsobom. Počas zimy musia byť stromčeky v bezmrazivej miestnosti pri teplote cca 4°C, substrát udržujeme mierne vlhký. Pokiaľ ich musíme nechať na balkóne, vložíme kvetináče so stromčekmi do väčšej krabice, ktorú vyplníme izolantom - napr. suché lístie, mach, rašelina alebo polystyrén, všetko môžeme zakryť ešte rohožou z trstiny.